Mišpula

Občas sa môžeme stretnúť v parkoch, záhradách alebo sadoch s rozložitým stromom alebo krom, 2 5 metrov vysokým, ktorý na seba upúta pozornosť svojím okrasným vzhľadom v každom ročnom období. Je to mišpuľa obecná (Mespilus germanica L.). V máji nás prekvapí krásnymi bielymi kvetmi podobnými jabloňovým, v priebehu vegetačného obdobia pozdĺžnymi elipsovitými listami, ktoré sa na jeseň zafarbia na šarlátovo-červeno. Plod mišpule poznáme na prvý pohľad, na guľatej, hnedej až hnedozelenej malvici sú dobre viditeľné kališné cípy. Je to mišpuľa nemecká (Mespulis germanica L.), dnes málo známa ovocná drevina.

Pravlasťou tohto druhu z čeľade ružovitých je Malá Ázia, Kaukaz, severný Irán, Krym a Balkán, kde sa dodnes vyskytuje. Už veľmi dlho sa však pestuje po celej Európe a v krajinách Ázie. V stredoveku bola najmä v Nemecku natoľko rozšírená, že tam hojne rastie dodnes v divokej podobe ako podrast na okraji listnatých lesov, rovnako ako aj na iných miestach strednej Európy. Botanik Linné ju najmä preto nazval tiež „nemecká" germanica.

Mišpuľa je odolná voči nízkym teplotám, pomerne dobre znáša mrazy. Je málo náročná na pôdu, dobre rastie v pôdach ťažších a chladnejších. Najradšej má však pôdy vápenaté a hlinité na teplom mieste a priamom slnku, veľmi dobre ale znáša aj polotieň.

Táto drevina bola známa a pestovaná už v staroveku. Z Grécka je doložená už z 8. storočia pred Kristom, z Ríma o šesť storočí neskôr. Rimania ju priviezli so sebou do strednej Európy, kde sa pestuje od stredoveku dodnes. Jej vedecké druhové meno je M. germanica, teda mišpuľa nemecká. Takto ju pomenoval Linné. Asi ju mylne považoval za pôvodnú v Európe, zvlášť v Nemecku, kde sa už mnoho storočí pestovala.

Takmer vôbec netrpí škodcami. Okrem základného rezu po výsadbe ju nie je potrebné v ďalších rokoch orezávať.

Existujú odrody s malými (priemer 2 cm) a veľkými plodmi (5 cm). Niektoré maloplodé mišpule vynikajú oproti veľkoplodým intenzívnejšou chuťou. Veľmi chutia zveri.

Plody sú hnedej až hrdzavohnedej farby, väčšinou hruškovitého tvaru, s drsnou šupkou a výraznými zbytkami kalicha vo vrcholovej časti. Obsahujú 2 až 5 semien a než prejdú prvými mrazmi alebo sa odležia v pivnici (okolo Vianoc), majú trpkastú chuť. V tomto stave sa pridávajú k ovocným muštom a vínam svojím značným obsahom trieslovín zvyšujú ich trvanlivosť. Plody obsahujú 75 % vody, 7,5 % vlákniny, okolo 10 % cukrov, dusíkaté látky, stopové prvky a vitamíny, organické kyseliny a najmä kyselinu jablčnú.

Komerčne sa u nás mišpuľa nepestuje, občas sa dá nájsť v starých sadoch, parkoch, botanických záhradách alebo u ovocinárskych nadšencov. Mišpuľa dnes zažíva svoj pomalý návrat medzi osvedčené druhy ovocia mierneho pásma. O jej využitie sa začínajú zaujímať pestovatelia nielen v Rakúsku, Nemecku a v niektorých ďalších európskych krajinách, ale aj u nás.